Blog Pavla Pašku

Účelovo zmeniť pravidlá voľby generálneho prokurátora… Účelovo zmeniť zabehnuté demokratické mechanizmy… Účelovo si prispôsobiť zákony tak, aby vyhovovali našim mocenským záujmom… Keď máte väčšinu, nič nie je jednoduchšie. Aj my sme takéto niečo mohli v predošlom období robiť a bolo by to možno ešte ľahšie než pre súčasnú vládu. Veď sme disponovali 85 hlasmi a to pokušenie mohlo byť veľké. Robili sme také niečo? Nie, nikdy.

Tanec na krehkom ľade

Ako predseda parlamentu som často musel riešiť rôzne návrhy. V rámci svojich právomocí je všeličo možné využiť. Obmedziť niektorého z poslancov sa niekedy môže zdať byť lákavé či populárne. Najmä keď je človek v mentálnom tlaku politického zápasu, možno si niekedy povie: „No však ja ti to vrátim, počkaj, mám na to tento nástroj, mám na to rokovací poriadok a keď mám väčšinu, môžem vymýšľať rôzne veci od zobratia kancelárie, platu asistenta, cez obmedzenie dĺžky vystúpenia a ďalšie iné procedúry, ktoré si pomocou väčšiny v parlamente môžem kedykoľvek implementovať.“ No my sme nikdy takéto niečo neurobili. Nikdy! Pretože sme si uvedomovali, že je to tanec na veľmi krehkom ľade.

Dnes je to po prvýkrát za vyše 20 rokov ponovembrového vývoja, kedy sme svedkami neuveriteľného lámania demokracie a zneužívania moci. A to sa bavíme o veľmi krehkej väčšine veľmi krehkého zlepenca, ktorý dennodenne preukazuje, že nielen obsahovo, ale ani formálne a organizačne nie je schopný zvládnuť fungovanie tak závažnej inštitúcie ako je Národná rada Slovenskej republiky. Väčší kontrast s našou vládou asi ani neexistuje. My sme mali omnoho silnejšiu väčšinu, no nikdy by sme si nedovolili meniť pravidlá hry bez súhlasu naprieč politickým spektrom.

Dá sa to aj inak…

 Stačí si spomenúť. Keď som nastupoval na post predsedu NR SR, tak som okamžite predstavil svoju ambíciu vytvoriť komisiu pre ústavu a komisiu pre rokovací poriadok v záujme toho, aby sme prípadné zmeny fungovania parlamentu prijali korektne na základe dohody a hlbokej diskusie. Štyri roky som sa nedočkal odozvy zo strany súčasnej vlády, vtedajšej opozície.

Pritom, nemusel som čakať na opozíciu. Zopakujem, že sme disponovali veľmi výraznou väčšinou 85 hlasov. No napriek tomu sa nestalo, že by som to zneužil na atak voči pravidlám hry, na ich účelovú úpravu. Nikdy sa nestalo ani len to, že by nezasadlo grémium, kde by som sa nebol pokúsil hovoriť o navrhnutých zmenách. Dnes nová vláda nemá žiadne zábrany a bez toho, že by sa aspoň pokúsila nájsť konsenzus naprieč politickým spektrom, radikálne zasahuje do demokratických mechanizmov len preto, lebo sa nevie dohodnúť na personálnych nomináciách. Robí to aj napriek tomu, že disponuje iba krehkou väčšinou.

Obávam sa o osud demokracie na Slovensku. V týchto dňoch sa deje niečo desivé. Niečo, čo sa zapíše do histórie ako jedno z najhanebnejších rozhodnutí slovenského parlamentu. Neostane to bez odozvy. Nemôže…