Blog Pavla Pašku

Minulý rok som poskytol interview pre týždenník SLOVO. Bolo to niekoľko mesiacov pred voľbami a redaktor sa ma pýtal, čo by sa stalo, ak by vládu zostavili pravicové strany a SMER-SD by odsunuli do opozície. Už vtedy som jasne skonštatoval, že ak Slovensko bude spravovať zlepenec rôznorodých politických strán a skupín, bude to pre našu krajinu katastrofa.

 Moje slová sa potvrdili

Schválne svoje slová opätovne použijem: „Ale spravovať krajinu nehomogénnym zhlukom šiestich-siedmich politických subjektov, kde každý zápasí o svoje úzke skupinové záujmy? Boh ochraňuj Slovensko!  Privítal by som, keby existoval štandardný zápas medzi ľavicou a pravicou, keby fungovala štandardná pravicová strana, ktorá by ponúkala v určitých periodických cykloch rozumnú zmenu, ucelenú víziu a spôsob spravovania krajiny, ako to poznáme z vývoja zaužívaných európskych demokracií. Keby však Slovensku mali vládnuť súčasné nehomogénne a roztrieštené pravicové sily, tak to si naozaj nedokážem predstaviť.“

Dnes by som na tomto svojom výroku nemenil ani čiarku. Do bodky sa naplnil. Slovensko spravuje heterogénny a rozhádaný zhluk pravicových strán, ktorý občanom nedokáže ponúknuť ucelenú víziu či program. A čo je najsmutnejšie, nedokážu udržať to, čo každá ekonomika potrebuje najväčšmi – stabilitu.

 Nestabilita ako základ súčasnej vlády

Neustále konflikty, hádky, radikálne zmeny, malé revolúcie, neistota a strach. V takomto prostredí ekonomika nemôže fungovať efektívne. Už pred voľbami som tvrdil, že základnou hodnotou, ktorú vie SMER-SD ponúknuť, je stabilita, či už ekonomická, politická alebo sociálna. Pravicové vládne zoskupenie kvôli svojej roztrieštenosti a programovej prázdnote nedokáže zabezpečiť Slovensku ani jeden zo spomínaných odtieňov stability.

Dokazujú to deň čo deň. Voľba generálneho prokurátora, zákonník práce, klientelizmus, hon na živnostníkov, nezmyslené reformy, zdražovanie, chaos. Nikto si už nemôže byť istý absolútne ničím. Fundamentom tejto vlády je nestabilita. A práve preto trpí tak naša ekonomika, ako aj životná úroveň. Priznám sa, že hoci som tento vývoj predvídal, nedokážem v svojej predikcii nájsť ani kúsok uspokojenia. Môžem sa iba vrátiť k svojim slovám a opätovne skonštatovať: Boh ochraňuj Slovensko!