Blog Pavla Pašku

Minulý týždeň som si po skončení 16. schôdze národnej rady uvedomil, že v súčasnosti sa dejú v parlamente také veci, že keby som si ja počas svojho pôsobenia vo funkcii predsedu národnej rady dovolil len milióntinu z toho, čo dnes robí vládna koalícia z hľadiska lámania demokratických procedúr, zneužívania ústavy, zneužívania rokovacieho poriadku, tak naozaj netuším, čo by zo mňa urobili médiá, akého anti-demokrata, akého nepriateľa občianskej spoločnosti a nepriateľa ľudu.

 Cieľ je jasný: zlikvidovať sociálnu demokraciu

Ale nová vláda, tá môže všetko. Pretože tá má svoj „vyšší princíp mravný“, ako som to nazval nedávno v pléne národnej rady. Títo ľudia môžu v mene „vyššieho princípu mravného“ robiť všetko, pretože oni majú „ušľachtilý“ cieľ zlikvidovať sociálnu demokraciu na Slovensku. A preto môžu lámať ústavu, lámať rokovací poriadok, zneužívať súdy, zneužívať prokuratúru, zneužívať políciu, odpočúvať poslancov, nasadzovať SIS-ku, to všetko je úplne v poriadku.

Základný cieľ je jasný: len preboha nedovoliť Robertovi Ficovi a sociálnej demokracii, aby sa dostala opäť k moci. Žiadny iný cieľ slovenská pravica nemá. Pri akomkoľvek prístupe akéhokoľvek riešenia vidíme len krvavé oči voči sociálnej demokracii. Žiadne hodnoty, žiaden program. Len boj proti Ficovi. Čo na tom, že podpora sociálnej demokracie aktuálne dosiahla podľa prieskumov 45% voličov? To pre vládne strany nič neznamená. Ich „vyšší princíp mravný“ velí jednoznačne: čert tam po miliónoch ľudí, veď koho zaujíma ich názor! Dôležité je len jedno. Treba robiť všetko preto, aby sa myšlienky sociálnej demokracie  už nikdy nemohli vrátiť do slovenského politického systému a nech tie státisíce ľudí, ktorí chcú návrat sociálnej demokracie, disciplinovane platia vyššie dane a nech sú radi, že majú robotu a ožobračujme ich od rána do večera. Toto je jediný cieľ, jediné východisko slovenskej pravice. Nič iné nevedia. Len sa hrýzť medzi sebou a útočiť na opozíciu.

 Alternatíva voči chaosu a rozvratu

Akoby sa zabúdalo, že dnes nie je rok 1941 ani rok 1988. Sme v roku 2011, sme členom Európskej únie. Sociálna demokracia dostala Slovensko do Schengenu, sociálna demokracia dostala Slovensko do elitného klubu eurozóny a žiadny z našich partnerov, či už euroatlantických alebo európskych, ani raz nevzniesol ani len elementárnu výhradu proti tomu, že by sme snáď prekračovali akékoľvek rámce štandardných prístupov z hľadiska riešenia sociálnodemokratického programu. A za tento náš program budeme aj ďalej bojovať, či sa to niekomu páči alebo nie.

Môžu nás prenasledovať, odpočúvať, nasadzovať na nás SIS-ku, čokoľvek, no my ľuďom budeme ponúkať alternatívu v podobe silného sociálneho štátu, stability a obhajoby národno-štátnych záujmov. Ponúkame jasnú a zrozumiteľnú alternatívu namiesto tohto chaosu a sociálno-ekonomického rozvratu, čo dnes ponúka vládna koalícia.