Blog Pavla Pašku

Tak ako je Picassova Guernica zhmotnením zla, násilia, smrti, strachu a depresie, pretože je to abstrakcia obludnej podstaty vojnovej doby, v ktorej vznikala, tak aj účelová zmena voľby generálneho prokurátora z tajnej na verejnú bude zhmotnením zla. Stane sa symbolom pre zneužitie moci. Bude abstrakciou obludných predstáv o výkone moci, aké má nová vláda. Bude už navždy svedectvom o zneužívaní mechanizmov moci a o devastácii národnej rady a parlamentarizmu.

Symbol zneužívania moci

Ak vládna koalícia dovolí takýmto obludným spôsobom deformovať právny systém Slovenskej republiky, navždy zostane symbolom zla, deformácie, antidemokracie a neschopnosti načúvať svojim oponentom prirodzeným a humánnym spôsobom. A čo viac, národná rada sa takto stane niečím, čím sa nikdy nemala stať. Pred niekoľkými dňami som na túto tému vystúpil aj v pléne. Snažil som sa kolegom poslancom pripomenúť, že počas uplynulých štyroch rokov, keď som stál na čele národnej rady, dennodenne som počúval útoky zo strany médií, že parlament je len slúžkou vlády.

Médiá aj opozícia mi vyčítali, že národná rada nie je nezávislá a že poslanci vládnej koalície sú iba sluhami vládnej koalície. Už vtedy som sa snažil trpezlivo vysvetľovať, čo to znamená parlamentná väčšina a prečo je elementárnym predpokladom výkonu vládnej moci pri realizácii vládneho programu. Učia sa to aj deti na stredných školách v rámci náuky o spoločnosti, ale niekto jednoducho nechcel rozumieť. No dnes odrazu máme mať všetci pochopenie pre to, aby parlamentná väčšina odobrila vláde čisto účelové zmeny, ktoré nemajú nič spoločné s predvolebnými sľubmi a vyjadrujú len čisto mocenský záujem a neschopnosť vládnej koalície dohodnúť sa. Môžu to vôbec myslieť vážne?

 Mocenské hry namiesto plnenia predvolebných sľubov

Keď hovoríme o vzťahu parlamentu a vlády, treba zdôrazniť, že my sme výkon moci odvíjali od jediného záujmu. Išlo nám o stabilitu Slovenska a realizáciu programu sociálneho štátu, ktorá sme pred voľbami sľúbili a ktorý sme štyri roky realizovali. Aj preto bolo celkom legitímne, aby parlamentná väčšina fungovala na princípoch stability a dôvery. Základný rozdiel je, že nová vláda robí niečo úplne iné, ako ľuďom sľúbila pred voľbami. Ak teda za našich čias o parlamente hovorili ako o slúžke vlády, tak potom súčasná národná rada je prostitútkou vlády. Pretože na rozdiel od nás vládna väčšina nerealizuje a nepodporuje program, ktorý sľúbila voličom. Namiesto toho ponúka len politické podvody, účelové deviácie a chaos.

Tu už nejde o parlamentnú väčšinu ako predpoklad realizácie vládneho programu. Tu ide o čistý mocenský kalkul, ku ktorému je zneužívaná národná rada. Dnes v parlamente nikto dopredu nevie, či otvorí rozpravu ten alebo onen; ohľadom čoho ju otvorí; či sa daň na pivo zníži preto, lebo niekto vypije dve pivá na klube, alebo nie, alebo ktovie, o čo ide; nikto vlastne nevie, čo sa stane s takými vecami ako je voľba generálneho prokurátora a čo za tým všetko je. V takejto atmosfére nie je prekvapením, že aj také vážne veci, ako sú procedúry a mechanizmy fungovania národnej rady, sa stali nástrojom politického zneužívania zo strany vládnej koalície.

Významným výdobytkom ľudského umu je to, že je schopný tvoriť symboly. Ak sa príjme zákon, ktorým sa čisto účelovo mení voľba generálneho prokurátora z tajnej na verejnú, som presvedčený o tom, že všetci tí, ktorí za to budú hlasovať, navždy zostanú symbolom politickej parlamentnej korupcie a zneužívania demokracie.