Blog Pavla Pašku

Vláda Ivety Radičovej porušila všetky sľuby, ktoré dala svojim voličom pred voľbami. Oháňala sa strednou triedou a znižovaním daní a odvodov. Namiesto toho práve strednú triedu od začiatku svojho vládnutia dnes a denne valcuje. V rozpore s predvolebnými sľubmi ide proti tým najslabším nielen v okruhu zamestnancov, ale aj v okruhu podnikateľov. Vládne strany na sebe názorne demonštrujú, čo to znamená slovo „klamári“.

Valcujú už aj svojich

To, že pravicová vláda bude nemilosrdne prepúšťať, ako ukázala v prípade železničiarov, je síce nehorázne a bezcitné, ale dalo sa to čakať. Program pravice je a vždy bol sociálne cynický a nehumánny. To, že pravicová vláda bude okresávať sociálne práva zamestnancov a decimovať zákonník práce, je síce nezmyselné a bezohľadné, no aj to sa dalo od pravice očakávať. Dalo sa čakať, že bude demontovať sociálny štát, že bude rušiť verejné investície, že naštrbí sociálnu stabilitu a solidaritu v spoločnosti. Ale čo očakával len málokto, to je chladnokrvnosť, s akou pravica ide proti svojim. Nikto si už dnes nemôže byť istý. Podnikatelia sú zdesení, zamestnanci rovnako. Vlastní voliči pravice nechápavo krútia hlavou. A majú prečo. Veď čo robí pravica vo vláde?

Najskôr osekala daňové výnimky a výhody pre živnostníkov, zvýšila daň z pridanej hodnoty a výrazne tým prispela k dramatickému zdražovaniu, prepustila stovky ľudí z verejných úradov, zastavila ekonomický rast, spôsobila rekordnú nezamestnanosť, uplietla bič na vysokoškolákov, odcudzila európske peniaze slovenskej vede atď. Všetky tieto cynické opatrenia zasiahli najmä strednú vrstvu. Mnohí z príslušníkov stredných vrstiev volili pravicu, od ktorej očakávali nižšie dane a väčšiu pomoc od štátu. Dnes majú presný opak. Pravica im podrazila nohy a pridala ešte aj ďalšiu „morovú ranu“ – živnostníkom plánuje zvýšiť odvody.

Pravica a ľavica

Politológia jasne rozoznáva rozdiely medzi ľavicou a pravicou. Niekedy sa však tieto rozdiely interpretujú zjednodušene. Akoby ľavica podporovala iba zamestnancov a pravica iba podnikateľov. Je to však trochu zložitejšie. Áno, ľavica podporuje najmä zamestnancov a ich sociálne práva. Lenže nielen ich. Podporuje všetkých ľudí, ktorí sú na trhu v ťažkej a ohrozenej pozícii. To platí aj pre malých a stredných podnikateľov, ktorým reformná ľavica vždy najviac pomáhala.

Bola to práve sociálna demokracia, ktorá sa stala stranou strednej triedy napríklad v škandinávskych štátoch. Pretože sociálny štát a silný verejný sektor prospel najmä stredným vrstvám. Na Slovensku sa však vytvoril mýtus, že ľavica robí politiku proti strednej triede. Mýtus, ktorý nemal nič spoločné s realitou, no médiá ho s potešením živili. A tak húfy živnostníkov a malých podnikateľov vo voľbách dali hlas pravici. Dnes im realita ukazuje, čo im učebnice politológie mohli už dávno sprístupniť v jasných definíciách. Pravici záleží iba na veľkých podnikateľoch, na monopoloch, na korporáciách. Pre malého podnikateľa pravičiari nepoznajú zľutovanie. Potvrdzuje to aj Miklošova reforma odvodov, ktorou bez mihnutia oka zlikvidujú desaťtisíce živnostníkov.

Kto je tu boľševik?  

Keby niečo podobné, ako robí Ivan Mikloš, urobila naša vláda, už by nás všetky médiá označovali za „boľševikov“, ktorí idú proti podnikaniu. Pravica si však očividne môže robiť, čo len chce. Otázka je, kto by jej dal spomedzi živnostníkov hlas aj dnes, keď sa už odkryli karty a predvolebné sľuby pravice sa všetky ukázali ako arogantné lži. Ani otrepaná pesnička o „spálenej zemi“ už nikoho nezaujíma. Čoraz viac ľudí si dobre uvedomuje, že táto pesnička je len podvod na ľuďoch. Za škrty nemôže zlá ekonomická situácia štátu, údajne zdedená po predošlej vláde, ale neschopnosť a nekompetentnosť pravicovej vlády. Chaos, zdražovanie a teraz aj ekonomická devastácia živnostníkov. Bolí to a bolieť ešte bude.

Ak by sme boli cynickí, ako pravicoví politici, povedali by sme len: veď my sme ľudí varovali. To však nie je náš štýl. Budeme bojovať za záujmy občanov a ponúkať alternatívy. Namiesto decimovania stredných vrstiev ponúkame špeciálne zdanenie bánk, a teda tých najbohatších. Namiesto brutálneho zdražovania ponúkame pomocnú ruku poľnohospodárom opätovným znížením dane na predaj z dvora, ako aj vrátením DPH na 19%. Chceme zabrániť privatizácii teplární ako nášho strategického majetku. Na rozdiel do pravice máme fiškálne riešenia, ktoré môžu pomôcť ekonomike aj sociálnemu štátu. Pravica na Slovensku zlyhala. Je iróniou, že možno najviac to pocítia jej vlastní voliči.