Ako už informovali aj tlačové agentúry, predseda parlamentu Richard Sulík do programu prebiehajúcej schôdze nezaradil opozičné návrhy na zavedenie bankovej dane, na zníženie DPH na 19 percent a zmenu zákona o štátnom občianstve. Argumentoval, že od ich odmietnutia na predchádzajúcej schôdzi ešte neuplynulo 6 mesiacov, ako to predpisuje rokovací poriadok. Čo je však šokujúce, vládnu novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach v programe nechal, hoci sa o tom istom rokovalo aj na februárovej schôdzi. Tam už jeho za vlasy pritiahnutý argument o 6 mesiacoch odrazu neplatí.
Ak doposiaľ ešte niekto pochyboval, že pre súčasnú vládnu koalíciu existujú dva typy demokracie, tak po tomto rozhodnutí už niet pochýb, že je tu jedna demokracia pre koalíciu a iná pre opozíciu. Aby niekto upieral opozičnému poslancovi základné právo zákonodarnej iniciatívy z dôvodu, ktorý nie je schopný a ochotný v tej istej veci aplikovať na svojich poslancov, to je ozaj bezprecedentný prejav lámania demokracie a porušovania ústavy.
Otvorili Pandorinu skrinku
Problém má dve roviny. Prvá sa týka uznesenia ústavnoprávneho výboru, že predmetné opozičné návrhy zákona nespĺňajú podmienky zákona o rokovacom poriadku, pretože údajne rokujeme o tej istej veci, ako na predošlej schôdzi. Som presvedčený, že výklad formulácie „v tej istej veci“ by zniesol interpretáciu prinajmenšom pléna ústavného súdu. Výklad ústavnoprávneho výkladu je veľmi sporný. No čo mi nejde do hlavy, to je dôvod, prečo zrazu po jedenástich mesiacoch niekto otvára paragraf rokovacieho poriadku, ktorý je taký „gumový“, že keby sme sa obrátili na ústavný súd, tak tam budú skúmať minimálne tri roky, čo to znamená „vo veci“.
Koalícii je to ale jedno. Je ochotná urobiť čokoľvek, len aby mohla odmietnuť opozičné návrhy zákonov a demonštrovať svoju silu. Pritom paragraf, na ktorý sa dnes koalícia odvoláva, sa nikdy systematicky neuplatňoval. Je totiž krajne nepohodlný najmä pre vládu, ktorá nesie zodpovednosť za situáciu v krajine a potrebuje využívať štandardné legislatívne nástroje na to, aby realizovala to, čo prisľúbila občanom. Robí to každá vláda a je to úplne prirodzené. Aby si však vládna koalícia takýmto spôsobom sama sebe zatvárala dvere do budúcnosti, ak sa jej náhodou vyskytne problém pri schvaľovaní zákona, tomu naozaj nerozumiem. Celkom zbytočne otvorili Pandorinu skrinku, ktorá sa bude tiahnuť nielen celým volebným obdobím, ale ako precedens tu bude s nami už navždy.
Dvojaký meter
Arogantný postup predsedu parlamentu svedčí o tom, že vládna koalícia má od prvého okamihu pri moci najvyšší programový cieľ, ktorý u nás na východe asi najlepšie vystihuje výrok: väčší pes berie všetko. A v mene tohto cieľa, tejto arogancie moci, vláda nemá problém s ničím – zneužíva procedúry, zákony, ústavu, nič jej nie je sväté. Predseda parlamentu sa už nesnaží vytvoriť ani len dojem a ilúziu, že mu na demokracii záleží.
Najnovšie však jeho arogancia naozaj prekonala všetko: v identickej veci rozhodol dvakrát ináč. A to je druhý kameň úrazu. Keď už sa rozhodol, že bude aplikovať sporný paragraf rokovacieho poriadku, tak logika káže, že ho musí aplikovať konzistentne. Ale kdeže! Sulík na základe spomínaného uznesenia vyradil štyri opozičné návrhy zákonov. Ale keď došlo na identickú paralelu s vládnym návrhom zákona, tam už odrazu nebol žiaden problém a o návrhu parlament bez problémov rokoval. To je naozaj niečo, čo v dejinách slovenského parlamentarizmu nemá obdobu.
Hlava XXII
Aby ľudia chápali, aké veci sa dnes každodenne dejú v parlamente, dorozprávam, ako tento príbeh v pléne národnej rady pokračoval. Keď sme sa v pléne ozvali a voči postupu koalície protestovali, predseda Sulík bez akejkoľvek hanby s úsmevom zahlásil, že sa nemôžeme ohradzovať, pretože opozícia má v parlamente len dva kluby (SMER-SD a SNS) a nie tri, ako je potrebné na podávanie procedurálnych návrhov. Pritom sme sa pred pár mesiacmi dohodli, že takáto podmienka sa nebude brať do úvahy, keďže je proti zdravému rozumu, aby najväčší poslanecký klub SMER-SD so 62 poslancami trpel iba preto, že aktuálna opozícia na Slovensku nie je taká rozdrobená na viacero strán, ako bola predošlá opozícia.
Už dávnejšie sme sa pochopiteľne dohodli, že keďže po voľbách došlo k situácii, že opozícia nemá tri kluby, tak sa bude rešpektovať, že dva opozičné kluby budú dostačovať na to, aby sa mohli podávať procedurálne návrhy. No odrazu je všetko ináč. Dohody sa neaplikujú. Ani zdravý rozum. Ani logika. Predseda parlamentu sa vysmieva parlamentarizmu a demokracii aj v takýchto triviálnych aktoch, ktoré by sa mali objavovať jedine v románoch ako Hlava XXII, no nie v slovenskom parlamente.
Čo dodať? Na Slovensku dnes vládne partia, ktorá v mene arogancie moci demoluje demokraciu na Slovensku. Nekompromisne a systematicky. Naša reakcia bude adekvátna.