Včera sa definitívne rozplynul mýtus slovenskej pravice o „veľkých ochrancoch demokracie“. Politické ovládnutie prokuratúry a súdov, hrubý zásah exekutívy a legislatívy do nezávislej súdnej moci, normalizačné praktiky; to všetko pochovalo mýty o demokratickosti pravice na Slovensku.
Demokrati? Odborníci? Spálená zem?
Začalo sa to kotrmelcami s voľbou generálneho prokurátora, hľadaním Judášov a zradcov, netransparentnými dohodami v koalícii, účelovými zmenami pravidiel hry, valcom väčšiny v parlamente, vulgárnymi parlamentnými útokmi voči opozícii; končí to aktuálnou reformou ministerky spravodlivosti a škandálmi o odpočúvaní poslancov. Mýtus o veľkých demokratoch sa rozpadol ako domček z karát.
Podobne je to aj s ďalšími mýtami slovenskej pravice. Mýtus o odbornosti a kompetentnosti pravice sa zrútil hneď po uverejnení politických nominácií na ministrov. Pokračovalo to politickým parcelovaním Slovenska na základe neodborných straníckych nominácií. Onedlho na to bol pochovaný mýtus o „spálenej zemi“. Podľa tohto mýtu pravicová koalícia zdedila slovenskú ekonomiku v katastrofálnom stave. Veľmi rýchlo sa ukázalo, že to nie je pravda. Pravicová vláda zdedila najvyšší ekonomický rast v EÚ a krátko na to ho premenila na hlboký ekonomický prepad, rekordný nárast nezamestnanosti a bezprecedentné zdražovanie.
Boj s korupciou? Európska solidarita?
Mýtus o horlivých bojovníkoch s korupciou a klientelizmom sa ukázal ako chabý pokus o vtip, keď sa prevalili také kauzy, ako „hayekovci“ či rozdávanie bytov v Starom meste. A takýchto kauz bolo ďaleko viac. Spomeňme si, ako minister zdravotníctva bezprecedentne zneužil svoju funkciu na otvorené zvýhodňovanie farmaceutickej firmy Pfizer, v ktorej v rokoch 1996-2003 pôsobil ako zamestnanec a v ktorej pracuje jeho brat na manažérskom poste. Spomeňme si na tajné dohody Slobody a solidarity s Obyčajnými ľuďmi, na kauzu PKO v Bratislave, na čudesné rozdávanie odmien v štátnych a mestských podnikoch a pod. Žiaden boj s korupciou. Žiaden boj s klientelizmom. Mýtus o čistej a transparentnej pravici sa rozplynul ako dúha.
Ďalší mýtus, ktorý padol krátko po voľbách, bol mýtus o proeurópskej pravici. Jedna z prvých vecí, čo urobila nová vláda, bolo sabotovanie európskej solidarity, zrušenie stáleho zástupcu NR SR pri Európskom parlamente; potom sa nová predsedníčka vlády rozhodla mentorovať iné európske vlády, nový predseda parlamentu sa predviedol viacerými pejoratívnymi vyjadreniami na adresu európskych lídrov a európske vajatanie novej vlády pokračuje dodnes. Renomé Slovenska v Európskej únii vážne utrpelo. Ukázalo sa, že pravici nezáleží na európskych záväzkoch, ani na európskej spolupráci.
Stredná trieda? Zníženie daní a odvodov?
Ako posledný padol mýtus o pravicových stranách ako ochrancoch strednej triedy. Namiesto podpory malých podnikateľov, živnostníkov, učiteľov, lekárov, vedcov či študentov, sa vláda rozhodla zvýšiť dane a odvody tak, aby sa toto zvýšenie nedotklo najbohatších zložiek spoločnosti ako sú napríklad banky, ale aby sa dotklo tých najzraniteľnejších – drobných podnikateľov a zamestnancov. Rozhodla sa, že zoberie peniaze z európskych fondov určené na vedu a výskum. Rozhodla sa, že spoplatní vysokoškolské štúdium a zaťaží študentov aj ďalšími poplatkami. Rozhodla sa, že pôjde nielen proti zamestnancom a sociálne odkázaným, ale aj proti svojim tradičným voličom. A hrubo zasiahla proti všetkým zložkám slovenskej spoločnosti s výnimkou tých, čo dosahujú miliardové zisky.
Všetky mýty slovenskej pravice sa rozpadli, a to prešlo len niekoľko mesiacov od parlamentných volieb. Neplatí nič z toho, čo pravica sľubovala svojim voličom. Žiadna úcta k slušnej a demokratickej politike. Žiaden rešpekt pred tradíciami parlamentarizmu, pred deľbou moci, pred pravidlami hry. Žiaden boj s korupciou a klientelizmom. Chýba európsky „drive“, aj odborná spôsobilosť. Chýba kompetentnosť na riešenie ekonomických problémov. Útočia na strednú triedu a na tých najslabších. Zlyhali na plnej čiare. Pretože klamali. Dlhé roky klamali svojich voličov a dnes sa ukazuje ich pravá tvár.