Richard Sulík doposiaľ v politike pokazil, čo sa dalo. Kultúrno-liberálne témy, ktorými kŕmil svojich voličov pred voľbami, zmietol zo stola pár dní po voľbách. Odignoroval aj vlastné referendum, keď nebol schopný ani len poslať kandidáta do ústrednej komisie. Celý jeho program sa ukázal ako kolosálny podvod na voličoch. Od prvého dňa si nevie urobiť poriadok vo vlastnom klube, až napokon začal vylučovať poslancov z klubu SaS za iné názory. V kancelárii národnej rady najskôr vyrábal spolitizované komisie proti soche Svätopluka, potom sa pustil do politických čistiek a nakoniec prijal desiatky diletantských rozhodnutí, ktorými nezmyselne škodí zamestnancom aj inštitúcii. Utrpel jeho obraz manažéra aj demokrata. V politike sa ukázal ako arogantný a nezodpovedný líder, ktorý namiesto koaličných rád chodí k moru na dovolenky a namiesto tvrdej práce lieta tryskáčmi do honosných reštaurácií v Salzburgu.
Utrpel aj jeho vyumelkovaný obraz čistého a transparentného politika, keď sa prevalilo, že si ako šéf mestskej firmy nechal bez mihnutia oka sám sebe príkazom vyplatiť odstupné pol milióna slovenských korún, a to z verejných peňazí. Nehovoriac o tom, že v čase, keď šéfoval spomínanému bratislavskému mestskému podniku, tak nelenil a predal za polovičnú cenu mestský pozemok istej nemenovanej súkromnej firme. Táto nemenovaná súkromná firma bola „zhodou okolností“ jeho. A o rok neskôr táto jeho nemenovaná súkromná firma predala pozemok ďalej – za dvojnásobnú cenu. Čo dodať? „Transparentnosť“ a „čistota“ ako z učebnice. Ale nekončí to. Najnovšie nechal Sulík zarobiť svojmu straníckemu nominantovi z teplární, ktorému prischlo 90 tisíc eur ako odstupné za pár týždňov práce. Takto vyzerá boj proti korupcii a klientelizmu v podaní Richarda Sulíka.
Čo je však najhoršie, Sulík nestrápňuje iba svoju osobu v očiach slovenskej verejnosti. Strápňuje aj Slovenskú republiku v očiach Európskej únie. Predsedu Európskej komisie nazval marxistom-leninistom, európskych lídrov označil za nezodpovedných zradcov, napísal absurdný blog proti spoločnej európskej mene a označil Európsku úniu za „čistý socializmus“. Kiež by to bola iba zábava. Sulíkove úlety však, žiaľ, majú dramatické konzekvencie. V Európskej únii je obraz Slovenska veľmi vážne poškodený, pretože Sulík permanentne zabúda na to, že už nie je len bláznivý blogger, ale že je druhým najvyšším ústavným činiteľom. Kedy sa podľa toho začne konečne správať?!
Je smutné, že ak mu jeho prešľapy niekto pripomenie, Sulík reaguje ako rozmaznaný chlapec. Okamžite vypisuje blogy, v ktorých vylieva kýble špiny na svojich názorových oponentov. Naposledy sa o čosi podobné pokúsil na stránkach Hospodárskych novín v blogu Diskutér Paška. Svoj blog napísal pravdepodobne polhodinu po našej spoločnej diskusii v televízii Markíza, v ktorej sa ho očividne dotklo, že som mu vyčítal jeho neschopnosť. V televíznej diskusii sa nezmohol na žiadnu zmysluplnú reakciu, iba nervózne bliakal, ako má vo zvyku. Asi si bol svojho slabého výkonu vedomý, a preto sa rozhodol zaútočiť na mňa vo svojom blogu. Aké typické! A aké nízke…
Nebudem hrať mediálne hry s človekom, ktorý očividne nedorástol na svoju funkciu a k jeho nezmyselným konštrukciám sa preto nebudem vyjadrovať. Neodpustím si však stručné zhodnotenie. Jeho ukričaný blog je len ďalším dôkazom, že Sulík je v politike hotová pohroma. Ľudsky rozumiem tomu, že s klesajúcimi preferenciami a rozpadávajúcim sa klubom stúpa priamo úmerne aj Sulíkova nervozita. To však nič nemení na tom, že politicky jeho účinkovanie na poste predsedu parlamentu považujem za nesmierne slabé, bezradné a nedôstojné. Na škodu Richarda Sulíka, tento zjavný fakt nezakryje, ani keby napísal stovky zúrivých blogov na moju adresu.